Jdi na obsah Jdi na menu
 


Tak a dnes som povedal definitívne dosť, keď som našiel Rišovi ďalší krvavý škrabanec. Pekne som ich nechal trochu spolu na rozlúčku a vzal som Huga k susede. Tam sme mu prichystali klietku, dal som mu hamak, jedlo, vodu a suchý chlieb a nechal ho si zvyknúť. Asi 15 minút len ňufkoval a skúmal no potom sa najedol a ľahol si spať. Keď sa zobudil ešte som mu ostrihal pazúriky a pohral sa s ním a pomojkal, bolo mi strašne ľúto, že ho tam musím nechať. Viem, že o neho bude postarané a aj ja tam budem chodiť a starať sa, ale predsa je to trochu iný pocit ako keď som ho mal doma. Musím si len zvyknúť. Teraz 6. by bolo 5 mesiacov, čo je so mnou, ale vlastne veď aj vždy je môj, len není so mnou stále.
Rišo a Fábio si asi ešte neuvedomujú, že ho už asi neuvidia. Kľudne si spia v hamaku, vypili polku čaju z napájačky a sú jeden na druhom. Chrustíkovia moji. Ale je to tak lepšie. Aj keď sú už len dvaja, ale majú pokoj.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

ďakujem...

(Kubo, 4. 3. 2007 18:06)

Dík, aj ja si myslím, že to bolo to naj riešenie...budem ho aspoň navštevovať.

:(((

(Sunny, 4. 3. 2007 17:56)

Musí Ti byť smutno,Kubko... Ale spravil si dobre- je to najlepšie riešenie pre vás všetkých. Aj keď je jasné,že máš teraz v sebe nejaké prázdne miesto... Poznám to. Bude fajn:)